História sedačiek

Slovo "sofa", teda sedačka, sa prvý krát objavuje približne 2000 rokov pred našim letopočtom vo Východnej stredomorskej oblasti. Predpokladá sa, že jeho pôvod je z arabského "suffah", ktorým sa označovala mierne vyýšená lavica pokrytá bohatými kobercami a vankúšmi určená na sedenie alebo ležanie.

Úplne prvá písomná zmienka o sedačke pochádza z roku 1625, kedy anglický cestovateľ Samuel Purchas popisuje vo svojom cestopise po Arábii pohovku nasledovne: "Sedačka potiahnutá luxusnými zlatými kobercami, na ktorej sedí veľkovezír."

Životný štýl našich predkov bol v podstate odlišný od toho, ako poznáme dnes. Väčšina obyvateľov žila na vidieku roľníckym spôsobom života. Pomery boli veľmi skromné a tomu zodpovedalo aj zariadenie v domoch. Pohodlie nebolo prioritou, dokonca vplyvom kresťanstva sa považovalo za hriech. Po celom dni ťažkej práce sa rodina schádzala okolo pece a sedávali na tvrdých laviciach, ktoré môžeme v našich končinách považovať za predchodcu dnešných sedačiek. I v týchto neľahkých časoch sa ľudia snažili, aby lavice boli pekné, preto ich vyrezávali a zdobili rôznymi motívmi.

Keď už hovoríme o histórii sedačiek, nemôžeme opomenúť Francúzsko a jeho významnú "revolúciu", čo sa týka pohodlného sedenia. Tú odštartoval Ľudovít XIV., nazývaný kráľ Slnko a dokončil jeho syn Ľudovít XV. počas významnej udalosti, ktorou bolo zariaďovanie palácu vo Versailles od polovice 16. storočia. Ľudovítova záľuba pre okázalosť a luxus sa prejavila vo všetkých smeroch. Ikonickým nábytkom tejto doby sa stala práve sedačka, ktorá bola zhmotnením pohodlia a dizajnu. Bohaté zdobenie, nadýchané vankúše, vzácne poťahové látky ohurovali nielen vtedajšiu šľachtu, ale dodnes zostane v nemom úžase nejeden návštevník zámku.

Luxusné pohodlné sedačky vzbudili záujem majetnej šľachty, ktorá rovnako zatúžila vlastniť takýto kúsok. To sa stalo skvelou príležitosťou pre výrobcov nábytku a výsledkom boli komfortné leňošky, pohovky a sedačky. Toto obdobie sa označuje aj ako zlatý vek nábytkového dizajnu. Vo všeobecnosti začala prevládať myšlienka, že nábytok môže byť nielen umelecký ale aj pohodlný zároveň.

Viktoriánsky gauč bol navrhnutý tak, aby zodpovedal spoločenským mravom a tiež dobovému oblečeniu. V tejto dobe nebolo nič výnimočné, že ženám sa kvôli tesným korzetom a pod ťarchou veľkých šiat robilo nevolno. Práve v takejto situácii výborne poslúžila pohovka, ktorá bola povinnou výbavou každého salónika. Jej vtedajšie prevedenie dáme dovoľovalo, aby sa pohodlne zložila a nabrala nový dych, pričom si stále zachovávala elegantnú pózu.

Koniec 19. a začiatok 20. storočia ovplyvňujú nové umelecké smery, ktoré prinášajú moderný dizajn a umenie. To sa prejavuje aj vo výrobe nábytku. Náročné rezbárske prvky, ktoré vychádzali z fantázie a abstraktného vyobrazenia, postupne nahrádzajú základné elementy. Dôraz sa kladie na jednoduchosť, či už v prevedení, výberu farieb alebo materiálov. Toto obdobie silne ovplyvnilo aj pohľad na sedačku. Stáva sa z nej ústredný bod obývačky a od nej sa odvíja ostatný nábytok a dekorácie.

Sedačka prešla dlhou históriou, kým sa sformovala do podoby, ako poznáme dnes. No vývoj sa nezastavuje ani v dnešných časoch. Aj preto v MILENIUM neústále pracujeme na tom, aby sme vám mohli každý rok prinášať nové sedačky, ktoré uspokoja i tie najnáročnejšie požiadavky.